Zomrela záchrankyňa Denníka Anny Frankovej

Len mesiac pred svojimi 101. narodeninami zomrela Holanďanka Miep Giesová, ktorá počas druhej svetovej vojny pomáhala skrývať sa židovskej rodine Anny Frankovej a neskôr zachránila jej denník. Ten sa stal prvou masovo rozšírenou knihou o holokauste. Denník opisuje dva roky každodenného života 13-ročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu so svojou rodinou skrývala pred nacistickými okupantmi. Potom čo boli prezradení a odvlečení do koncentračného tábora, zachránila Miep Giesová aspoň jej denník.

Miep Giesová bola poslednou zo skupiny takzvaných Pomocníkov, ktorí  zásobovali rodinu Anny Frankovej hlavne jedlom a knihami počas 25. mesiacov, ktoré strávili v tajnej prístavbe skladu, kde sa skrývala Anna Franková, jej rodičia, sestra a ďalší štyria židia. Potom, čo bola ich skrýša prezradená, zozbierala Miep Giesová útržky denníka a neprečítané ich zamkla do zásuvky. Ako sa sama neskôr vyjadrila, súkromie mladého dievčaťa bolo pre ňu posvätné a keby si ich prečítala, tak by ich asi spálila, keďže v niektorých pasážach Anna Franková obviňuje Pomocníkov z pomoci nacistom.

Anna Franková podľahla v marci 1945 týfusu v koncentračnom tábore Bergen-Belsen len dva týždne pred jeho oslobodením. Jediný, kto z osemčlennej skupiny prežil, bol jej otec, ktorému Miep Giesová dala denník. Ten ho v roku 1947 publikoval.

Potom, čo bol denník publikovaný, zasvätila Miep Giesová svoj život boju za toleranciu. Celý život odmietala pocty, ktoré jej spolu so stúpajúcou slávou Denníka udeľovali. Ako sama prehlasovala – také pocty si jednoducho nezaslúži, veď sa nepokúšala zachrániť všetkých Židov v celom Holandsku: „Toto je veľmi neférové. Veď toľko ľudí urobilo presne to isté, prípadne ešte oveľa viac.“

Napriek tomu bolo Miep Giesovej udelených množstvo rôznych vyznamenaní. Či už to bol izraelský rád „Čestného kresťana“, alebo vyznamenania nemeckej vlády, holandskej monarchie a mnohých vzdelávacích inštitúcii. To jej však nijako nebránilo bojovať proti tomu, aby bola prezentovaná ako typický príklad odvahy a idol pre všetkých mladých: „Nechcem byť považovaná za hrdinku,“ prehlásila v roku 1997 na online chate so školákmi.

„Predstavte si, že by mladí ľudia vyrastali s pocitom, že musíte byť hrdina, aby ste si splnili svoju ľudskú povinnosť. Obávam sa, že v takom prípade by nikto nepomohol iným ľudom, lebo kto už je len hrdina? Ani ja som nebola. Bola som len obyčajná sekretárka a domáca pani.“

Miep Giesová sa narodila v roku 1909 vo Viedni ako Hermína Santrouschitzová. Do Amsterdamu sa presťahovala v roku 1922, aby sa vyhla nedostatku jedla, ktorých v tých časoch panoval v Rakúsku. V Holandsku žila v hosťovskej rodine, ktorá jej dala prezývku Miep.

V roku 1933 sa zamestnala ako sekretárka vo firme Otta Franka, ktorý obchodoval s korením. Potom ako sa v roku 1941 odmietla stať členkou nacistickej organizácie, ju pred deportáciou zachránila len svadba s jej holandským priateľom Janom Giesom. Medzitým sa neustále stupňovalo zatýkanie holandských Židov a ich následné deportácie, preto Otto Frank požiadal Miep Giesovú, či by nepomohla jemu a jeho rodine nosením zásob a jedla do tajného úkrytu, ktorý vybudoval nad skladom svojej spoločnosti.

„Odpovedala som: ‘Áno, samozrejme.‘ Prišlo mi to ako dokonale prirodzené. Mohla som im pomôcť a oni boli totálne bezmocní, nemali sa na koho obrátiť,“ prehlásila Miep Giesová po rokoch. Spolu s manželom Janom a ďalšími štyrmi zamestnancami firmy potom podporovali rodinu Anny Frankovej dlhých 25 mesiacov až do ich objavenia. Jan zohnal na čiernom trhu lístky na potravinové lístky a Miep chodila nakupovať potraviny po celom meste, aby sa vyhla podozrivo veľkým nákupom. Potom, čo spoznala výnimočnú inteligenciu a osamelosť Anny Frankovej, jej začala  nosiť aj knihy a noviny, pričom nikdy nezabudla na narodeniny a iné sviatky všetkých ľudí, ktorí sa skrývali nad skladom.

Vo svojej vlastnej knihe „Spomienka na Anne Frankovú“, si spomína, že bola práve v kancelárii, keď v auguste 1944 prišla nemecká polícia a spravila v úkryte raziu na základe anonymného tipu, ktorého pôvod sa historikom nikdy nepodarilo vypátrať. Po zatknutí celej rodiny išla Miep Giesová na policajnú stanicu ponúknuť úplatok za ich prepustenie na slobodu, ale už bolo neskoro. 8. augusta 1944 boli Frankovci deportovaní do koncentračného tábora Westerbork vo východnom Holandsku, odkiaľ boli neskôr presunutí do smutne presláveného Auschwitzu.  Anna a jej sestra Margot boli transportované do tábora Bergen-Belsen, kde obidve zomreli.

Dvaja z Pomocníkov boli odsúdení do pracovných táborov, ale vojnu prežili. Pred rokom 1940 žilo v Holandsku približne 140.000 Židov, z ktorých bolo deportovaných približne 107.000. Z nich prežilo len 5.200. Ďalších 24.000 sa počas druhej svetovej vojny skrývalo a 8.000 z nich bolo objavených, alebo udaných podobne ako rodina Anny Frankovej.

Otto Frank sa po vojne vrátil do Amsterdamu, kde žil s rodinou Miep Giesovej až do roku 1952, kedy sa oženil. Spoločne s Miep Giesovou pracovali na kompilácii denníka. Potom čo v roku 1980 zomrel, Miep aj naďalej pokračovala v kampani proti popieračom Holokaustu.

V roku 1997 prekonala mŕtvicu, ktorá čiastočne ovplyvnila jej rečové schopnosti, ale inak bola v relatívne dobrej kondícii aj vo veku 100 rokov. Zomrela náhle, po krátkej chorobe. Za sebou zanechala syna a tri vnúčatá.

Napriek tomu, že každá choroba je smutnou správou, jedna drobnosť nás môže tešiť. Smrť Miep Giesovej opätovne povzbudil záujem o jedno z výnimočných diel svetovej literatúry. Je preto možné, že aj slovenské nakladateľstvá sa rozhodnú opätovne vydať Denník Anny Frankovej, ktorý je momentálne beznádejne vypredaný.

Foto: sexualityinart.files.wordpress.com / Martinus.sk