Karen Blixenová nedostala Nobelovu cenu kvôli národnosti
Dalo by sa povedať, že s odtajňovaním citlivých materiálov máme na Slovensku bohaté skúsenosti. Očividne však nie sme sami. Nobelov archív v Štokholme zverejnil materiály, ktorých utajenie vypršalo s koncom roka 2009 a odhalil zaujímavý fakt o Nobelovej cene za literatúru z roku 1959. Ukázalo, sa že dánska autorka Karen Blixenová nedostala cenu napriek drvivej podpore komisie. Dôvod? Jej národnosť.
V roku 1959 bola konkurencia na poli literatúry skutočne silná. Okrem výnimočného diela Spomienky na Afriku dánskej autorky Karen Blixenová, zahŕňal zoznam kandidátov aj také zvučné mená ako Graham Greene alebo John Steinbeck. Člen komisie Anders Osterling však napriek tomu vybral ako kandidáta číslo jedna práve túto dánsku autorku, argumentujúc: „Ak má cenu dostať táto 74-ročná autorka, tak by sa tak malo stať neodkladne.“ Ďalší dvaja členovia komisie súhlasili, ale posledný člen komisie, švédsky autor Eyvind Johnson prehlásil, že vyhrať by mal 
taliansky básnik Salvatore Quasimodo, pretože škandinávsky autori vyhrali už štyrikrát viac cien ako iné národnosti. A tak cenu nakoniec získal Quasimodo kvôli „jeho lyrickej poézii, ktorá s klasickým zápalom vyjadruje tragickú skúsenosť života dnešných čias.“
Blixenová nakoniec cenu nikdy nezískala a zomrela v roku 1962 vo veku 77 rokov. Johnson, ktorý jej cenu nechcel dať kvôli tomu, že je škandinávska autorka, ju sám získal v roku 1974.
Karen Blixenová sa najviac preslávila svojím autobiografickým románom Spomienky na Afriku, ktorý opisuje jej vlastné zážitky a skúsenosti z Kene, kde mala farmu. Na motívy knihy bol nakrútený oscarový film, v ktorom hlavného role stvárnili Meryl Streepová a Robert Redford. V angličtine napísala knihu Sedem fantastických príbehov pod pseudonymom Isan Dinesen. Pod týmto menom získala množstvo rešpektu medzi anglicky píšucimi autormi, pričom medzi jej fanúšikov patril aj Ernest Hemingway. Ten sa pri preberaní svojej vlastnej Nobelovej ceny v roku 1954 vyjadril, že „by bol dnes šťastný – šťastnejší – keby cenu dostala tá nádherná spisovateľka Isan Dinesen.“
Výber kandidátov na Nobelove ceny bol už mnohokrát podrobovaný kritike a podobné správy jej dodávajú na váhe. Jedno je isté – napriek často prekvapivému výberu a podivnému mechanizmu rozhodovania, ostáva Nobelova cena za literatúru najznámejšou literárnou cenou na svete. A to sa vlastne nájde ešte jedna istota – slovenským autorom vyradenie z kandidátky kvôli národnosti rozhodne nehrozí.
Foto: Bettmann/Corbis / Martinus.sk
