Nenávisť až za hrob
Na neznášanlivosti niekedy nič nezmení ani smrť. Platí to nielen medzi ľuďmi, ale niekedy aj vo vzťahu s náboženskými inštitúciami. Potvrdzuje to v týchto dňoch katolícka cirkev. Tá vo Vatikánskom denníku L’Osservatore Romano aj po smrti ostro kritizovala prvého portugalského autora, ktorý dostal Nobelovu cenu – José Saramagu.
José Saramago bol portugalský autor, ktorý 18. júna zomrel v svojich 87 rokoch. Saramago trpel leukémiou. Po jeho smrti vatikánsky denník L’Osservatore Romano podľa portálu iDnes.cz uverejnil list prezentujúci oficiálne názory katolíckej cirkvi. Vatikán v ňom Saramaga označil za extrémistickeho populistu a protináboženského ideológa.
Saramago si cirkev znepriatelil nielen svojimi knihami, ktoré sa často odkláňajú od oficiálnych vysvetlení cirkvi a dogiem, ale aj svojou silne ľavicovou orientáciou. Denník o ňom napísal, že sa „vedome postavil na stranu pliev v evanjelickom poli obilia“.
Najviac si portugalský autor, nositeľ Nobelovej ceny, znepriatelil katolícku cirkev svojim osobitým pohľadom na niektoré náboženské osobnosti a udalosti. Jeho dielo Evanjelium podľa Ježiša Krista z roku 1991 ho v očiach cirkvi takmer zdémonizovalo. Saramago tu opisuje Krista inak, ako ho vykresľujú oficiálne pramene kresťanov. Z jeho pohľadu je Ježiš muž plný pochybností. Neverí svojej viere, pátra po nej. Okrem toho ho autor neopisuje ako panica. Mal podľa neho sexuálne žiť s Máriou Magdalénou.
Saramago však svojimi dielami provokoval najstaršiu organizáciu aj ďalej. Len minulý rok vydal román Kain, ktorým v svojej kritike a výsmechu cirkvi pokračoval. Kaina, ktorý zabil svojho brata Ábela, ukazuje nie ako 
vraha, nositeľa zla a niekoho odpudzujúceho. V jeho ponímaní je to človek. Bytosť ako všetky okolo neho. Naopak, Boh je tu ten krutý, sebecký a nespravodlivý.
Katolícka cirkev si pre jeho svojský pohľad na osobnosti a udalosti kresťanských dejín neodpustila vyjadriť postoj k tomuto portugalskému autorovi. Neprekážalo jej ani to, že je to len pár dní po jeho smrti. „Hovoril že stráca schopnosť spánku len pri myšlienke na križiacke vojny alebo inkvizíciu, ale zabudol na kultúrny a náboženský gulag, čistky, genocídy i samizdat,“ cituje iDnes.cz denník L’Osservatore Romano. Vatikánsky denník mŕtveho autora v svojich vyjadreniach nešetril. Opisuje ho ako „človeka a intelektuála, uzavretého až do morku kostí do svojej hlbokej viery v historický materializmus, rozumej marxizmus.“ Podľa cirkvi sa autor až príliš pohodlne púšťal do Boha, v ktorého nikdy neveril z dôvodu vlastného pocitu všemohúcnosti a všeznalosti.
Katolícka cirkev prejavovala svoju nenávisť voči Saramagovi aj počas jeho života. Zaslúžila sa o to, aby bola stiahnutá jeho kandidatúra na Európsku literárnu cenu. To však nezabránilo tomu, aby získal iné významné ocenenia. Za kontroverzný román Evanjelium podľa Ježiša Krista získal Veľkú cenu od Portugalskej asociácie spisovateľov. Získal aj čestné doktoráty na mnohých univerzitách a ďalšie ceny.
Jeho knihy sú okrem anticirkevných a silne ľavicových myšlienok charakteristické aj výrazným sarkazmom a iróniou. Okrem cirkvi sa kriticky vyjadroval aj k politike. Bol silne proti vojne v Iraku. Bojoval za prepustenie tureckého spisovateľa Orhana Pamuka.
V slovenčine môžu zatiaľ čitatelia nájsť len pár jeho diel ako je Príbeh o obliehaní Lisabonu, Slepota, Cesta slona či Mesto slepých.
Zdroj: iDnes.cz, sme.sk
Foto: lainsoportablebloguedaddelser.files.wordpress.com / ldoreste.wordpress.com
Zaujímavé linky:
