blog

Nikolaj Vasilievič Gogoľ – kritik s veselým srdcom

utorok 29. júna 2010 00:17
Ut 29.06. 2010 00:17

Najúčinnejšie kritiky sú vždy tie, ktoré karhajú so smiechom. Gogoľ si bol tohto faktu veľmi dobre vedomý a podľa toho sa aj zariadil. V Rusku 19. storočia bolo miesta pre kritiku dosť. Štátna správa bola obzvlášť populárnou témou – úplatky, zbytočná byrokracia, rodinkárstvo a mnoho iných neduhov, ktoré ostatne aj v dnešnej dobe nie sú ničím nezvyčajným. Nečudo teda, že Gogoľove hry majú aj naďalej svoje miesto v divadle. Ako sa zrodili jedny z najlepších komédií?

Nikolaj Vasilievič  bol už svojím dátum narodenia predurčený ku komédiám. Dátum 1. apríl 1809 je už celkom znamenie. Deň bláznov však nebol jediným „odporúčaním“ budúceho svetoznámeho spisovateľa. Jeho otec sa tiež venoval literatúre a práve písaniu jednoduchých skečov pre ukrajinské divadlo.  Nikolaj sa narodil v Sorončincy, ukrajinskej dedine, kde žilo mnoho kozákov. Sám jeho otec, Vasilij Gogoľ – Janovskij,  pochádzal z kozáckej rodiny. Matka pre zmenu pochádzala z poľskej šľachtickej rodiny.  Hoci Gogoľovci nepatrili práve k zámožným rodinám, boli veľmi vzdelaní. Okrem písania skečov sa otec Nikolaja Vasilieviča venoval aj písaniu básní a hlavne réžií v miestnom ochotníckom súbore. Divadlom a literatúrou bol teda Nikolaj obklopený od útleho detstva.

Ako malý chlapec hrával väčšie ženské postavy v otcových inscenáciách. Písaniu sa začal venovať až  na strednej škole. Prvé autorské pokusy neboli veľkým zázrakom. S jednou zo svojich umeleckých snáh bol natoľko nespokojný, že hneď po jej vydaní radšej skúpil celý náklad a spálil ho. Nuž, cesta umelca nie je jednoduchá. Po sérií takýchto neúspechov to Gogoľ s literárnymi snahami na chvíľu vzdal a svoje záujmy presmeroval na úradnícko – učiteľskú  kariéru. Tri roky pôsobil ako profesor dejepisu na dievčenskej škole. Jeho skrytou túžbou však bolo spraviť dieru do sveta práve v úradníckom svete. Žiaľ, aj tu neúspešne.

Presťahovanie do Petrohradu mu však neprinieslo len problémy a negatíva. Práve tu sa totiž spoznal s Puškinom a spriatelili sa. Puškin mal veľmi priaznivý vplyv na jeho tvorbu. Bol to práve on, kto mu poradil, aby začal písať z prostredia, ktoré dôverne pozná. Gogoľ počúvol a oplatilo sa. Puškin stál aj za jednou z najvýznamnejších Gogoľových hier – komédiou v piatich dejstvách Revízor.  Príbeh vypočítavého úradníčka Chlestakova je totiž údajne založený na skutočnej udalosti a priamo osobnej skúsenosti Puškina. Úžasná satira na spoločenské pomery v súdobom Rusku.

Chlestakov ťaží z nedorozumenia v mestečku, čo sa dá. Tohto úradníčka si totiž pomýlia s petrohradským revízorom a celé mestečko mu podlieza. Chlestakov sa samozrejme neobťažuje nikoho vyviesť z omylu. Rozhodne nie potom, čo mu každý pchá peniaze do ruky. Ako správna „vyžírka“ v mestečku zostáva do poslednej možnej chvíle. Nahovára si mešťanostovu dcéru, keď treba zvádza aj jeho manželku a v poslednej chvíli z mesta uteká. Mešťanostovi aj celej honorácií mestečka sa do rúk práve vo chvíli odchodu  Chlestakova dostane list, ktorý adresoval svojmu kamarátovi, kde veľmi farbisto popisuje pomery v meste a aj jednotlivých obyvateľov.

Táto komédia zožala obrovský úspech, no  nie u ruských úradov. Gogoľ bol po premiére nútený na istý čas Rusko opustiť, pretože takáto okatá kritika pôsobila ako päsť na oko a Nikolaj Vasilievič bol považovaný za nepriateľa štátu.

Nielen jeho hry mali úspech, ale aj prozaická tvorba ho vyniesla po úporných snahách pomerne vysoko. Román Mŕtve duše, ktorý zobrazuje vznik ruskej buržoázie a život statkárov, patrí tiež k čitateľsky mimoriadne úspešným. Podnikavec Čičikov putujúci po Rusku a skupujúci mŕtve duše je jednou z kultových postáv literatúry. Okrem iného je tento román vďačnou látkou pre dramatizácie a následné inscenovanie.  Román mal mať pôvodne dva diely, no tesne pred smrťou sa Gogoľ rozhodol spáliť druhú časť. Dôvod? Stal sa obeťou náboženskej manipulácie  a istý kňaz ho presvedčil, že jeho diela sú hriešne.

Hriešne – nehriešne, rozhodne dobré! Či sa na Nikolaja Vasilieviča pozeráte ako na prozaika alebo dramatika, nech siahnete po jednom či po druhom, rozhodne sa nesklamete. A pocit, že jeho dielo je neaktuálne vás asi tiež neprepadne a jeho rozprávačský talent vás tak skoro neunudí.