Osobné drámy dramatikov: Dlžník Moliére
Jean – Baptiste Poquelin. Kto to je? Dramatik, ktorého poznáme pod neporovnateľne jednoduchším menom Moliére. V tomto prípade mimoriadne rozumná voľba pseudonymu. O čo ťažšie by sa pamätal názov jednej štátnicovej otázky pre divadelníkov…Dramatik, herec, režisér, podielnik a zakladateľ divadelnej spoločnosti a hlavne obľúbený dramatik Ľudovíta XIV. Autor, ktorý spoločnosť rozosmieva a aj poburuje. Uvedie prepadák aj absolútny hit parížskych divadiel. A tento talent pera aj javiska mal byť pôvodne čalúnnikom…
Jean – Baptiste sa narodil v Paríži do rodiny strednej triedy. Jeho otec bol kráľovským čalúnnikom a Jean – Baptiste mal ako najstarší syn remeslo po otcovi prevziať. Už od chlapčenských čias sa však kreslám a látkam skôr vyhýbal ako sa o ne zaujímal. Radšej sa prechádzal po tržnici, neďaleko ktorej býval, a pozoroval okolie. Pre začínajúceho spisovateľa miesto ako stvorené. Pokútne živly postávali na každom rohu: prostitútky, pasáci, zlodeji, mastičkári. Jazyk ulice bol nesmierne farebný a vo svojej podstate vlastne aj malebný. Škola života je tá najlepšia. Pokrútené charaktery mladý chlapec pozoroval s nadšením. Znalosť nízkeho a vysokého – dokonalé prelínanie vrstiev a jazyka, okrem iného, aj to robí jeho diela takými pútavými.
Rodina si priala, aby sa Jean – Baptistovi dostalo dobrého vzdelania, a tak ho zapísali na Collége de Clermont. Prestížne vzdelanie týmto ťahom naozaj zaistené. Ale bola to tak trošku dvojsečná zbraň v osude Moliéra. Možnosť vynikajúco sa vzdelať síce mal, ale práve v tomto čase sa dostal k divadlu. Už na škole s niekoľkými spolužiakmi hráva. Po úspešnom absolvovaní Collegé de Clermont sa zapísal na právnickú fakultu. A tu vášní pre divadlo podľahol natoľko, že viac než na prednášky ch
odí na predstavenia. To otca vôbec nenadchlo a svojhlavého syna vzal z Parížskej právnickej fakulty a poslal ho do Orleáns, v presvedčení, že čím ďalej od divadla, tým lepšie. Teória sa potvrdila a syn naveľa doštudoval. Potom však požiadal otca o vyplatenie dedičstva po zosnulej matke a spolu s priateľmi Béjartovcami zakladá divadlo L ´Illustre Théatre.
Po troch rokoch však súbor divadelných nadšencov zbankrotoval a Moliére sa dostal do väzenia pre dlžníkov. Skúsenosť so založením súboru, však nebola predsa len taká tragická, keďže tu stretol svoju lásku Medeleine Béjartovú, dvornú herečku súboru. Po prepustení z väzenia to s divadlom nevzdal. Spolu s kolegami s L´Illustre Théatre sa pripája k hereckej skupine Charlesa Dufresna. Tu sa stáva roku 1651 principálom skupiny a plní sa mu sen.
Moliére sa ako dramatik preslávil predovšetkým charakterovými komédiami a jeho súbor svoju slávu buduje na týchto hrách. Najväčšie úspechy dosahuje s komédiami mravov: Lakomec, Mizantrop, Škola žien, Škola mužov a Tartuffe.
Práve okolo komédie Tartuffe vládol najzúrivejší spor. Príbeh rodiny svätuškára Orgona, do ktorej sa votrie príživník a falošne zbožný Tartuffe. Vyciciava Orgona a terorizuje celú rodinu, pričom Orgon nevidí a nepočuje, čo sa okolo neho deje. Prečo toľko „povyku“ okolo tejto hry? Nuž, Moliére veľmi presne poukazuje na nekalé praktiky spoločnosti Compagnie du Saint-Sacrement. Ukazovať prstom na nekalé náboženské praktiky a pokrytectvo okolo cirkvi, nie je úplne najrozumnejšie. Hra bola hneď po prvom uvedení zakázaná a Moliére bol nútený ju dvakrát prepracovať. Nielen táto hra vyvolala rozruch spoločnosti a kritiky. Aj jeho Škola žien bola napadnutá. Kritika v tomto prípade vyčítala Moliérovi morálnu aj umeleckú pochybnosť hry.
Čím viac rozruchu, tým lepšie. Hľadisko súboru sa plnilo a kráľ ho podporoval. Moliére dostáva zákazky od dvora a píše hry určené na dvorné slávnosti. A tak vznikajú takzvané komédie s baletmi. Za baletnú časť zodpovedá pán Lully. Moliére si vlastné hry sám režíruje, hrá v nich a úlohy píše so zreteľom na to, kto z jeho kolegov ich bude hrať. Úspech zaručený.
Moliére bol tým dramatikom, ktorý divadlom žil a to v jeho hrách poznať. Poviete si, dobre, takých dramatikov bolo viac. Áno, bolo. Ale koľkí svoj život na javisku aj ukončili a skonali priamo v predstavení? Tam už sa spektrum možností radikálne zmenšuje. Ak Vás láka humor a klasicistická komédia, ktorá má stále čo povedať, určite sa čítaním Moliéra nesklamete.
