Cestovateľ Kukučín

Všade dobre, doma najlepšie. A keď nie doma aspoň o domove. Do takéhoto hesla by sa dal zhrnúť život a zároveň tvorba Martina Kukučína. Precestoval toho naozaj dosť – od Dalmácie, ktorá nám síce už exotikou dávno nezaváňa, až po naozaj exotickú Južnú Ameriku. Životná dráha Jasenová, Brač, Buenos Aires, Santiago de Chille. Celkom svetobežník, nemyslíte? A napriek tomu predsa len písal z toho nášho slovenského prostredia.

Martin Kukučín, to milé meno, ktoré poznáme z obalov jeho kníh, je len pseudonym. Občianskym menom totiž nebol Martin, a ani Kukučín, ale Matej Bencúr. Už od mladi sa veľa nacestoval. Najprv za vzdelaním , no a potom neskôr za prácou. Gymnaziálne štúdia absolvoval hneď v troch slovenských mestách – Revúca, Martin a Banská Bystrica. Potom, čo v Kláštore pod Znievom absolvoval učiteľské štúdium, začal pracovať v rodnej Jasenovej ako učiteľ.

Ako sa potvrdilo, spisovateľ nemusí byť nevyhnutne umelec, ktorý je krajne nepraktický a nezvláda nič iné ako len to písanie. Kukučín bol skôr reprezentantom tej praktickej vetvy literátov. Pôsobil ako učiteľ a neskôr si vyštudoval aj medicínu. A márna snaha to teda vôbec nebola. Práve ako lekára si ho veľmi vážili. Okrem toho, že bol šikovným lekárom, bol totiž aj láskavým človekom. Akokoľvek klišéovito  to môže znieť, musíte uznať, že milý lekár je veru vec na nezaplatenie a zmienka o jeho láskavosti teda nie je len tak!

Lákala ho medicína, a tak sa v roku 1885 rozhodol pre jej štúdium  v Prahe. Po získaní titulu Doktor medicíny mal však problém zamestnať sa. Ten problém bol natoľko veľký, že sa Kukučín rozhodol hľadať prácu ďaleko za hranicami Slovenska a vycestoval na ostrov Brač. Voľba Dalmácie sa ukázala ako dobrý nápad. Kukučín tu okrem pevného zázemia našiel aj manželku. Napriek šťastnému obdobiu na Brači sa spolu s manželkou rozhodli vycestovať  až do Južnej Ameriky. V tom čase viacero chorvátskych vysťahovalcov mierilo práve do južnej Ameriky, a tak sa Kukučín nakoniec usídlil v Punta Arenas, Chille kde sa práve v kruhoch týchto vysťahovalcov stal mimoriadne obľúbeným lekárom.

To čo je pre nás však podstatnejšie je, že nebol len výborným lekárom, ale aj spisovateľom. Práve dobrácka povaha robí jeho diela takými osobitými. Láskavý kritický humor. Tak by sa jeho tvorba dala zovšeobecniť do troch slov. Rysavá jalovica. Kto neprečítal, ten minimálne videl televíznu inscenáciu s Jánom Krónerom. Príbeh Adama Krta , jeho kmotra a stratenej jalovice je v podstate kultovou záležitosťou. A tak populárny slovenský neduh – náklonnosť k štamperlíku, je kritizovaný mimoriadne vtipne.

Boli to poviedky, ktoré sa stali mimoriadne populárnymi práve vďaka humoru. Zakáša, darmo je!, Vianočné oblátky, Rysavá jalovica – to sú len tie najznámejšie. Kukučín však zvládol aj dlhší žáner s prehľadom a úspechom. Od poviedky je len kúsok k novele a od novely k románu už tiež nie je ďaleká cesta. A tak prišiel na svet román Dom v stráni. Dej sa síce odohráva v Chorvátsku, ale problém lásky dvoch ľudí z odlišných majetkových pomerov, presnejšie problém sedliak vs. statkár, nie je slovenskej dedine vôbec cudzí. Ak by teda názov dediny a mená neboli chorvátske, tak to môže byť pokojne slovenská dedinka.  Román je navyše spestrený sem – tam aj nejakým tým chorvátskym slovíčkom, takže ak  vám tento rok nevyšiel čas na dovolenku, ilúziu pobytu v Chorvátsku si môžete vyvolať aj tým, že siahnete práve po tomto románe.

Poviedky by sme mali, román už tiež, do stručného zhrnutia jeho tvorby nám teda chýba už len novela a tou sú Mladé letá. Tie sú okrem spomienky na vlastné študentské časy zároveň pomerne pestrým obrazom života vzdelaneckej vrstvy – od študentov cez učiteľov až po farára.

Slovenská literatúra prelomu 19. a 20. storočia sa môže niekomu zdať nevábna a nudná. Ak však otvoríte Kukučínove poviedky, tak zistíte, že je veru pomerne pestrá a farebná, proste rozhodne nie nevábna. Ak máte teda počas leta náladu na rozširovanie si obzorov práve v slovenskej literatúre, skúste prestriedať Matkina napríklad  Kukučínom, nemusí to byť vôbec nuda. 🙂