Dobroslav Chrobák: Ten, čo uletel od reality, ale nie zas príliš

Realita – občas strašne nevábne slovo. A občas stav, od ktorého by človek najradšej utiekol. Možností a spôsobov úniku je chvalabohu niekoľko. Takže sa každý z nás vie oslobodiť, keď treba.  Lenže k útekom bohužiaľ patria aj návraty a pravidelní „utečenci“ vedia, že deportácia naspäť vie byť krutá. Občas tak krutá, že návrat zneguje celý „útek“. Ak máte chuť utiecť a nevrátiť sa príliš boľavo a za „dopravný“ prostriedok si zvolíte literatúru, tak je tu jedna veľmi príjemná možnosť menom Dobroslav Chrobák.

Dobroslav Chrobák sa narodil v liptovskej dedinke Hybe do rodiny mimoriadne sčítaného krajčíra Ondreja Chrobáka. Dobroslavov otec popri svojej živnosti zároveň pôsobil ako obecný kronikár a založil obecnú knižnicu. V rodine Chrobákovcov sa pre literatúru doslova žilo. Otec vo voľnom čase prekladal ruské, maďarské a nemecké knihy. Zbieral príslovia a porekadlá. Dokonca sám vyvíjal literárnu aktivitu. Svoje pokusy posielal do Národných novín a Slovenských pohľadov.

Čo dieťa vidí doma…

Dobroslav bol v literárnych snahách značne úspešnejší ako otec. Počas štúdií na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave sa začína aktívne venovať písaniu. Svoje prvé pokusy – poviedku Zase doma uverejňuje v mládežníckom časopise Nový rod so značným úspechom. Hneď prvým pokusom si vyslúžil pochvalu. Na literárnom rozvoji sa nepodieľa iba ako spisovateľ, ale je aktívny aj v študentských spolkoch. Spolu so Štefanom Letzom vydávajú Slovenský literárny almanach a Chrobák stojí aj pri zrode Rukoväte dejín slovenskej literatúry. Všetko nesmierne chvályhodná činnosť, ale pre tých, ktorí chcú utiecť od reality asi menej zaujímavá.

Tá ozaj zaujímavá činnosť prichádza s vydaním súboru noviel Kamarát Jašek.  V tejto zbierke sa nachádza osem noviel, ktoré s sebe miešajú prvky reality a fantastiky. Ako je príznačné pre prózu naturizmu, snahou autora je zmierniť rozdiel medzi snom a realitou. A Chrobák dávkuje prvky realizmu a fantastiky vo veľmi vyváženom pomere. Pozerá sa na svet očami postavy a nič neprikrášľuje, ale ani nezošklivuje. Dedinské prostredie je to, ktoré má v sebe akúsi čistotu, ktorú poskytuje príroda. Tá je zdrojom lákavého tajomna.

Kamarát Jašek, jednak názov zbierky a jednak poviedka, rozpráva príbeh stratenej lásky. Rozprávačom príbehu je kamarát hlavnej postavy – drevorubača Jaška, strýc Sojčiak. Ten sprevádza čitateľa aj Jaška na ceste za stratenou Etelkou. Tú z čistého prostredia hôr zviedla lákavá vidina majetku a mestského života. Ako to už býva, vidina je jedno a skutočnosť druhé. Etelka v meste nenašla ani majetok ani vysnívaný život,ale len potupu. Jašek sa podujal vrátiť Etelku späť k zemi zasľúbenej – horám.

Ďalšou novelou, ktorá rozhodne stojí za zmienku je Drak sa vracia. Dôležitú úlohu hrá opäť tajomno a túžba nájsť si svoje miesto vo svete. Dedinský kolektív sa stavia nepriaznivo voči komukoľvek a čomukoľvek, čo môže narušiť harmóniu dediny. Ako iste správne tušíte, Drak je ten tajomný a iný, ktorý by sa rád vrátil k životu v dedine, ale tá ho odmieta prijať lebo je iný. Už názov samotný pôsobí ľahko rozprávkovo a aj kompozícia príbehu nesie v sebe niečo rozprávkové. Ale stále je to však novela, ktorá sa zas od reality tak veľmi nelíši.

Chrobák to s fantastikou nepreháňa a neposkytuje nejaký naivný pohľad na svet. Ukazuje len, že sa dá naň pozerať dvoma spôsobmi a ani jeden zo spôsobov nezahŕňa ružové okuliare. Prvý spôsob je ten, že odignorujeme krásu okolo. A druhý je ten, že popri občas krutej realite si všimneme aj  to, čo tú skutočnosť robí znesiteľnejšou. Skúsite sa na svet pozrieť cez oči Chrobákových hrdinov?