Svet stvorený fixkami: Frank Miller – Film noir na papieri
Môžete byť akokoľvek vynikajúcim kresličom komiksov, pracovať na nejednom kultovom komiksovom diele, aj tak bude vaše meno pre väčšinu sveta absolútne neznámym. Raz darmo, komiks je v našich končinách predsa len menšinový žáner. V prípade, že máte šťastie a pracujete na komikse, ktorému sa podarí dostať na filmové plátno a angažujú vás ako spolurežiséra je istá šanca, že svet predsa len vaše meno spozná. Ak máte navyše aj to šťastie, že z filmu sa stane kasový trhák, tak máte takmer stopercentnú šancu, že vaše ctené meno bude skloňovať väčšina gramotného sveta. Frank Miller patrí k tým šťastlivcom, ktorých meno vďaka filmu spoznal aj svet mimo komiksu.Byť nováčikom v akejkoľvek branži je vždy neľahké a nevďačné postavenie. Ak ste navyše nováčik s revolucionárskymi sklonmi, tak sa vám situácia v zamestnaní spravidla komplikuje ešte viac. Frank Miller, bol rozhodne novátorom a rozhodne to nemal ľahké. Zakaždým, keď na pracovných pohovoroch vytiahol svoje skice, dostal asi od každého newyorského editora tú istú otázku: „Kde je sakra hrdina v trikote?“. Miller totiž ako nadšenec filmu noir kreslil chlapíkov v kabátoch jazdiacich v starých autách. A na takých hrdinov komiksová Amerika nebola jednoducho zvyknutá.
S novým videním prišiel do Marvelu totiž v čase, kedy sa komiksu ako žánru konečne podarilo etablovať a jeho základné črty nadobudli pevný tvar. Vydavateľstvo poznalo osvedčené metódy, vedelo, čo na čitateľov zaberá – tak načo niečo nové? Novôt a pokusov mali za svojej existencie za sebou už akurát tak dosť. Ako má teda začínajúci kreslič získať zamestnanie a zároveň realizovať svoje umelecké videnie? Najjednoduchšia cesta je zobrať si na svoje plecia komiks, ktorého čísla predajnosti sú podstatne nižšie ako by si vedenie želalo. A presne to Miller spravil. V čase keď pomáhal pri kolorovaní Spidermana a nerobil nič iné iba spĺňal cudzie vízie a odvádzal čisto remeselnú prácu, hosťoval v jednom z čísel hrdina menom Daredevil. Slepý právnik po nociach bojujúci proti zločinu. To bol pre Millera dostatočný kompromis. Vedenie mohlo mať svoj trikot a on mohol mať kúsok detektívky.
Jim Shooter, vtedajší šéfredaktor Marvelu, sa ambicióznemu kresličovi rozhodol dať šancu a pridelil ho k Daredevilovi. 158 číslo Daredevila sa pod ceruzou Millera zmenilo z tradičného superhero na film noir štýl. A v tej chvíli kedy sa do stánkov dostal tento diel komiksu sa zrodila hviezda Franka Millera. Od tohto momentu sa o Millera vydavateľstvá len trhali. Marvel, Dc Comics, Dark Horse Comics – každý z nich chcel mať pod svojím čiernym koňom podpísaného práve jeho.
Miller si dával na atmosfére noir mimoriadne záležať. Už pri kreslení Daredevila vysedával na streche a kreslil pohľad na Newyorské budovy zvrchu, aby ich atmosféru zachytil čo najvernejšie. Keď pre D.C kreslil vianočný špeciál Batmana po prvý raz, tiež si dal mimoriadne záležať na ponorusti celého čísla. Kľúčovým slovom pri tvorbe Millera je práve slovo atmosféra. To bol prvok, na ktorom svoju tvorbu staval. V roku 1991 jedna začal pracovať na projekte, ktorý ho preslávil aj za hranicami sveta komiksu – Sin City. Konečne komiks, v ktorom si mohol absolútne splniť svoje autorské želania. Príbehy z podsvetia ako stvorené pre Millerov štýl a Miller ako stvorený pre Sin City.
Od komiksu prešiel plynulo a nenásilne k filmu. Ostatne kto lepšie zachytí spôsob komiksového rozprávania na plátne lepšie ako kreslič komiksu? Asi nik. Druhý režisér pri Sin City, producent 300, scénarista Batman: Roj jedna (ktorý bol ale nahradený filmom Batman začína) a režisérom ďalšieho komiksového snímku (s neveľkým úspechom) The Spirit.
Ak rozmýšľate či sa vrhnúť k Millerovi filmárovi, alebo Millerovi kresličovi je to zbytočná dilema. Otázka totiž nestojí, ktorý „z tých dvoch“, ale ktorý ako prvý:) A to už necháme na Vás!
Zaujímavé linky:
Svet stvorený fixkami: Neuveriteľný Hulk – od sivej k zelenej
Svet stvorený fixkami: Hellboy – sympaťák z pekla
Svet stvorený fixkami: V ako Vendetta – kúsok britského chladu
Svet stvorený fixkami: Iron Man – spočiatku ako boj ideológií
